Každé ochorenie začína v čreve

Už 400 rokov pred Kristom tvrdil Hippokrates, že každé ľudské ochorenie začína v črevách. Ale trvalo niekoľko storočí, kým vedci konečne uznali, že v ľudskom organizme existuje ďaľší orgán, ktorý nositeľ Nobelovej ceny americký molekulárny biológ Joshua Lederberg v roku 2001 nazval MIKROBIÓM (dnes MIKROBIOTA). Jej zloženie a aktivita v spolupráci s tkanivom čreva ovplyvňuje nielen to, ako sa cítime po jedle ale určuje kvalitu nášho celkového zdravia od imunitného dohľadu, cez zníženie rizika ochorení srdca a ciev až po mentálnu pohodu.

Každý z nás má vlastný bujný mikroskopický zverinec, ktorý súhrnne označujeme názvom mikrobióm. Táto ZOO žije na našej pokožke, vo vnútri nášho tela a občas aj priamo v našich bunkách. Prevažnú väčšinu tvoria baktérie, ale sú tu aj ďalšie drobné organizmy vrátane plesní (kvasiniek) a archeónov. Je medzi nimi aj závratné množstvo vírusov – viriom, ktorý infikuje všetky ostatné mikróby a príležitostne aj bunky hostiteľa.

Väčšina z nás vníma mikróby ako choroboplodné zárodky – nechcených nositeľov nákazy, ktorým sa musíme za každú cenu vyhnúť. Ich prítomnosť je vnímaná ako náznak špiny, biedy a kontaminácie, no tento predsudok je voči nim nespravodlivý. Väčšina mikróbov nie je patogénna. Infekčné ochorenia spôsobuje menej než 100 druhov baktérií. Oproti tomu máme v hrubom čreve tisícky ďalších druhov, ktoré sú absolútne neškodné. Nepripravujú nás o život, práve naopak. Chránia ho.

Mikrobióm funguje ako skrytý orgán, ktorý je rovnako dôležitý, ako mozog, žalúdok alebo oko. Baktérie nášho mikrobiómu nám pomáhajú tráviť potravu a pritom vylučovať živiny, ku ktorým by sme sa inak nedostali. Produkujú vitamíny a minerály, ktoré naša strava neobsahuje. Rozkladajú toxíny a nebezpečné chemické látky. Chránia nás pred ochoreniami tak, že vytlačujú nebezpečnejšie mikróby, alebo ich priamo zabíjajú antimikrobiálnymi chemikáliami. Produkujú látky, ktoré ovplyvňujú náš čuch. Trénujú náš imunitný systém a učia ho rozpoznávať priateľov od nepriateľov. Ovplyvňujú rozvoj nášho nervového systému a pravdepodobne aj naše chovanie.

Ovplyvňuje nás až do takej miery, že určuje, ako reagujeme na očkovanie, koľko živín dokážeme získať z potravy alebo ako dobre budú pacienti trpiaci rakovinou reagovať na lieky. Množstvo ochorení vrátane obezity, astmy, karcinómu hrubého čreva, diabetu, autizmu a niektorých autoimunitných ochorení sprevádzajú zmeny mikrobiómu, čo poukazuje na to, že existuje spojitosť medzi črevnými baktériami a zdravím.

Nerovnováha črevných baktérií spôsobuje rôzne zdravotné ťažkosti a je príčinou rôznych gastrointestinálnych symptómov, akými sú napr. zápcha, hnačka, nadmerná plynatosť, nauzea alebo syndróm dráždivého čreva (IBS).

Tak ako žiadny ľudský jedinec nie je rovnaký, nenájdeme ani dvoch ľudí, ktorí by mali identické zloženie baktérií. Každý z nás má jedinečný mikrobóm, ktorého podoba sa odvíja od zdedených génov, prijímanej potravy, miesta pobytu, odžitých rokov alebo užívaných liekov. Niektoré druhy baktérií sú medzi ľuďmi spoločné, ale žiadne z nich sa nevyskytujú úplne všade.

Počas života sa vystavujeme rôznym vplyvom, ktoré môžu vytvárať alebo narúšať rovnováhu mikrobiómu. Ide o veľmi dynamický systém, ktorý sa mení zo dňa na deň, od úsvitu do súmraku, ale dokonca aj medzi dvoma dennými jedlami.

Po narodení dieťa opustí sterilný svet matkinho lona a hneď nato ho začnú kolonizovať jej vaginálne mikróby. Takmer tri štvrtiny kmeňov novorodenca pochádzajú od matky. Potom nasleduje vek expanzie. Dieťa získava nové druhy z prostredia a jeho mikrobióm sa stáva rozmanitejším. Nadvláda rôznych druhov črevných baktérií sa najvýznamnejšie mení podľa stravy, ktorú prijímame.

Ak sa dieťa narodí cisárskym rezom, je vystavené úplne iným druhom mikroorganizmov. Jeho prvé mikróby nepochádzajú z matkinej pošvy, ale z jej kože a nemocničného prostredia. Mikrobióm detí narodených cisárskym rezom  obsahuje spravidla viac baktérií z kmneňa Proteobacteria,  než baktérií rodu Bifidobacteria. Objavujú sa vedecky podložené dôkazy, že deti s kolikou majú v črevách viac baktérií z kmeňa Proteobacteria a menej z rodu Bifidobacterium a Lactobacillus.  Prvé mikróby dieťaťa zásadne ovplyvňujú jeho budúce mikrobiálne spoločenstvo. Mohlo by to vysvetľovať skutočnosť, že sa u detí narodených cisárskym rezom sa v dospelosti častejšie prejavujú alergie, astma, celiakia, obezita a dokonca aj zubné kazy.

Dnes sa už vie, že dojčenie hrá taktiež dôležitú úlohu v pozitívnom vývoji črevnej mikroflóry. Keď matka kojí svoje dieťa, neposkytuje mu len potravu, ale kŕmi tiež jeho prvé mikróby a zaisťuje, aby sa v jeho hrubom čreve ako prví usadili správni osadníci. Materské mlieko tak zostavuje vnútorný ekosystém dieťaťa.

Medzi faktory, ktoré majú negativný vplyv na náš mikrobióm:

• nesprávne stravovanie,
• nadmerný stres,
• užívanie antibiotík a iných liekov,
• choroby a ochorenia. 

Predchádzanie niektorým skutočnostiam, ktoré narušujú mikrobióm, môže pomôcť zabrániť určitým zmenám, ale v dnešnej uponáhľanej dobe to nie je ľahké. Vyššie spomenuté zdravotné ťažkosti nie sú zavinené len jedným konkrétnym mikróbom, ale tým, že sa celá komunita baktérií dostala do nezdravého stavu. V týchto prípadoch ide o zlyhanie symbiózy. Partnerské zväzky mikróbov a hostiteľov sa zmenia negatívne a vzniknú tzv. dysbiotické spoločenstvá, ktoré vedú ku vzniku chorôb. Ak takto zdeformované mikrobiómy dokážu skutočne spôsobovať ochorenia,  jeho úprava by mala viesť k obnoveniu zdravotného stavu.