Molekula menom glukóza
Zamysleli ste sa niekedy nad tým prečo ste po jedle hladní, prečo ste zle spali, prečo sa cítite popoludní vyčerpaní? Asi vás nenapadla jednoduchá odpoveď: Jedlo! Spôsob stravovania ovplyvňuje naše životy viac než sme si ochotní pripustiť. Nekonzumujeme to čo naše telo potrebuje, ale to čo vidia naše oči. Ako hovorí budhistický filozof Alan Watts: „Zvieratá jedia žalúdkom ale ľudia hlavou.“ Všetko čo zjeme spustí chemickú reakciu a nevratným spôsobom ovplyvní 30 biliónov buniek a 30 biliónov baktérií v našom organizme. Stali sme sa obeťami našej vlastnej lenivosti a blahobytu. Všade okolo nás sú cenovo dostupné potraviny fantastickej chuti, vône a farby. Spôsob nášho stravovania formujú nekonečné marketingové kampane, ktoré hovoria o produktoch všetko možné len nie pravdu! Kto by odolal sladeným nápojom, rýchlemu občerstveniu, sladkostiam alebo hotovému jedlu v plastovom obale? Asi len človek, ktorému nie je ľahostajné jeho zdravie, alebo už na svojom vlastnom zdraví pocítil škodlivé účinky priemyselne spracovaných. Tvrdenia typu: Cukor je zdrojom energie! Nízky obsah rafinovaného cukru neškodí! Ovocné džúsy a cereálie sú zdravé! určite neobstoja. Výhovorky, že objem škodlivých látok je minimálny je síce pravdivý rovnako ako nepodstatný. Ako hovorí thajské príslovie: „Miliónkrát nič zabije aj slona!“ Nevhodný spôsob stravovania zásadne poškodzuje naše fyzické aj psychické zdravie. To je fakt, ktorý dosvedčuje a štatistický údaj európskej zdravotníckej organizácie, že najväčší nárast pacientov s poruchami trávenia a potravinovými intoleranciami je práve v kategórii mladých ľudí vo veku do 27 rokov, ktorý od narodenia konzumujú nadmerné množstvo rafinovaného cukru v sladených nápojoch a chemických prísad v trvanlivých potravinách.
Kľúčovým parametrom, ktorý ovplyvňuje všetky systémy v našom tele je hladina cukru (glukózy) v krvi. Glukóza je hlavný zdroj energie ľudského organizmu. Väčšinu získavame z potravy a krvným obehom ju distribuujeme do buniek. Vysoký nárast hladiny cukru v krvi nazývaný glukózový skok je skokový nárast o 30 a viac miligramov na deciliter krvi za menej ako jednu hodinu a následne jeho prudký pokles. Glukózové skoky majú nepriaznivé vplyvy na naše zdravie. Medzi krátkodobé nepriaznivé vplyvy patria napríklad: únava, poruchy spánku, migréna, cukrovka 1. typu či kognitívne funkcie (pamäť, myslenie, učenie alebo sústredenie). Medzi dlhodobé nepriaznivé vplyvy patria: ekzém, psoriáza, artritída, Alzheimerova choroba, PCOS, cukrovka 2 typu, inzulínová rezistencia alebo problémy s trávením.
Na rozdiel od človeka majú rastliny unikátnu schopnosť meniť vzduch na hmotu a vytvárať si tak potravu doslova a do písmena z ničoho. Zmiešaním oxidu uhličitého (vzduch) s vodou za asistencie slnečného žiarenia procesom fotosyntézy vzniká molekula (glukóza), ktorá vytvára každú bunku živého organizmu. Bez fotosyntézy by neexistovala glukóza, bez glukózy by neexistovali rastliny a bez rastlín by neexistoval život na zemi. Vďaka enzýmom dokážu rastliny radiť molekuly glukózy do dlhých reťazcov nazývaných škrob, ktoré sú zásobárňou glukózy pre časy kedy neprebieha proces fotosyntézy (noc). Ďalší enzým premieňa glukózu na dlhý reťazec nazývaný vláknina. Rastliny menia glukózu aj na extra sladkú molekulu - fruktóza, ktorá sa hromadí v plodoch rastlín napríklad v ovocí (jablká, pomaranče alebo čerešne). Pomocou enzýmov sa napokon glukóza transformuje na najmenšiu molekulu sacharózu, ktoré je úložiskom energie.
Rovnako ako bunky rastlín, zvierat tak aj ľudí potrebujú pre život energiu. Prioritným zdrojom energie buniek ľudského organizmu je práve glukóza. Mozgové bunky ju využívajú na fungovanie neurónov, červené krvinky na distribúciu kyslíka alebo bunky kože na hojenie rán. Ľudské telo každú sekundu spáli 8 miliárd molekúl glukózy, čo je vskutku úctyhodné množstvo energie. Jediným zdrojom ako ju získať je konzumácia potravy obsahujúcej glukózu - ovocie, zelenina, pečivo, cestoviny a pod. Vďaka tráviacim enzýmom prebieha transformácia glukózy v ľudskom organizme. Jedinou výnimkou je vláknina, ktorej dlhé reťazce nedokáže prerušiť žiadny tráviaci enzým vďaka čomu prejde tráviacim traktom bez transformácie na glukózu a neabsorbuje do krvného ale jej prospešné účinky na zdravie tráviaceho traktu alebo zloženie mikrobiómu sú neoceniteľné.
Škrob, vláknina a cukry (glukóza, fruktóza a sacharóza) majú spoločné označenie uhľohydráty alebo populárne sacharidy. Každá rastlina v celej svojej štruktúre obsahuje rozličné množstvá uhľohydrátov. Napríklad brokolica má veľký obsah vlákniny ale málo škrobu zatiaľ čo u zemiakov je to presne naopak. Glukóza je pre fungovanie ľudského organizmu taká dôležitá, že ak jej prísun v potrave je limitovaný bunky si ju dokážu vďaka metabolickej flexibilite získať spaľovaním tukov. Jediné bunky, ktoré to nedokážu a musia sa plne spoliehať na prísun glukózy sú červené krvinky.
Evolučné nastavenie ľudského organizmu na prísun glukózy formou konzumácie rastlinnej potravy sa zásadne zmenilo nástupom priemyselne spracovaných potravín, ktorým zásadným a takmer jediným benefitom je trvanlivosť, ktorá má rozhodujúci podiel na odstránení vlákniny. Proces zamrazenia a rozmrazenia rozbije pôvodnú štruktúru vlákniny na mikročastice, čím dochádza k strate chuti, farby a tvaru. Aby výrobcovia potravín predišli týmto marketingovo nežiadúcim javom nahrádzajú v trvanlivých potravinách vlákninu zvýšením objemu škrobu a cukrov. Odstránené šupky pšeničných zŕn plné vlákniny sa premenia v pekárňach na nezdravý chlieb plný škrobu ale s dlhou dobou trvanlivosti.
Názor, že našu nepotlačiteľnú chuť na sladké považujeme za nežiadúci efekt priemyselne spracovaných potravín a agresívnemu marketingu nie je celkom pravda. Chuť človeka na sladké má pôvod v evolučnom vývoji. Už v prehistorickým dobách bola sladká chuť rastliny alebo jej plodu potvrdení, že jej konzumácia je bezpečná pre zdravie a život človeka. V prírode neexistuje rastlina, ktorá by bola sladká a zároveň jedovatá. Chuť na sladké pomáha človeku budovať hormón dopamín (hormón šťastia), ktorý stojí nielen za našou dobrou náladou ale aj závislosťami (drogy, sex, fajčenie, alkohol alebo gambling). Nikdy nemáme dosť! Posadnutosť dopamínom môže prerásť až do ignorácie základných potrieb prežitia. Najjednoduchší spôsob ako získať prísun dopamínu je konzumácia sladkého. Obezita je len dôkazom aká veľká je naša túžba po „hormóne šťastia“. Potravinársky priemysel ľudskú túžbu po sladkom doviedol na extrémnu úroveň objavením rafinovaného cukru teda chemickej kópie sacharózy, ktorú prirodzene obsahuje ovocie. Prehistorický človek konzumoval ovocie plné vlákniny, človek 19. storočia konzumoval len minimálne množstvo rafinované cukru zatiaľ čo človek 21. storočia skonzumuje ročne až 42 kg rafinovaného cukru.
Pri glukóze platí zlaté pravidlo striedmosti. Aj keď ju potrebujeme mali by sme ju výhradne z prirodzených zdrojov a v primeranom množstve. Pretože všetkého veľa škodí! A o glukóze vo vzťahu k nášmu zdraviu to platí stopercentne. Funkčný riešením ako zabrániť vzniku glukózový skokov (prudký nárast hladiny cukru v krvi), potlačiť chuť na sladké alebo znížiť hladinu LDL cholesterolu v krvi je pravidelná konzumácia nápoja gut feeling od spoločnosti biologica. na báze 3 fermentovaných vlákniny - vlákniny z výlučkov konárov akácie senegalskej (Acacia senegal), vlákniny z plodov klastrovej fazule (Cyamopsis tetragonoloba) a vlákniny zo Smrekovca západného (Larix occidentalis). Vysoký objem biologicky aktívnych látok v jednej dennej dávke nápoja až 14 770 mg má zásadný a rýchly zdravotný účinok.